Neviditeľný odznak

5 vecí, ktoré tínedžeri so zdravotným
znevýhodnením chcú, aby ste o nich vedeli.

• 01

  Rozprávaj sa so mnou. Veľmi pomôže, ak urobíš prvý krok. Sľubujem, že nehryziem.

  − +

  Vidíš ma, ako sedím sám/sama, dúfajúc, že ma niekto osloví? Je zlé, ak nemáš priateľov. Je ešte horšie, keď sa ľudia vyhýbajú očnému kontaktu, čo robí nadviazanie komunikácie naozaj zložitým. Urobiť prvý krok môže byť náročné pre všetkých. Pomôže, ak začneš prvý*á. Povedz „ahoj“, pripoj nejakú hlášku z triedy alebo utrús niečo bláznivé. Nezáleží na tom, kedy alebo ako začneme... Len ma do toho rozhovoru vtiahni.

  Skús sa ma na začiatku opýtať, ako by som chcel*a komunikovať. Potom už buď len sám/sama sebou. Hovor som mnou tak, ako by si sa bavil*a s kýmkoľvek iným – rovnakým tónom, rovnakou hlasitosťou, rovnakým humorom. Len nezabudni hovoriť priamo na mňa a nie k osobe, ktorá je so mnou. To je to, čo spôsobuje, že sa cítim neviditeľný*á.

  Vždy ma poteší, keď sa pristavíš pri mojom stole a opýtaš sa ma, ako sa mi darí. Pýtaj sa na obyčajné veci a povedz mi, čo ťa zaujíma. Rozprávaj mi o sebe, opýtaj sa ma, kto som. Spýtaj sa, aký mám deň, zaujíma ma ten tvoj.  

• 02

  Neboj sa urobiť chybu alebo povedať niečo nesprávne. Všetko je raz prvýkrát. Ľudia neustále zakopávajú o slová. Ak si úprimný*á a priateľský*á, nájdeme cestu. Ver mi, byť nepovšimnutý*á je oveľa horšie.

  − +

  Netráp sa tým, čo povieš alebo ako to povieš. Aj keď to vyznie zle. Ak je lepší spôsob, ako niečo povedať, pokúsim sa dať ti to vedieť (alebo sa nad tým môžeme spolu zasmiať). Je tiež úplne v poriadku, ak mi otvorene povieš o svojich rozpakoch: ak budem vedieť, že potrebuješ pomoc, rád/rada ti ju poskytnem. Ja si chcem predovšetkým „pokecať“.

• 03

  Aj keď sa budeš cítiť zvláštne, nevzdávaj to. Niekedy môže trvať trochu dlhšie, kým ti poviem to, čo mám na mysli, prosím, buď trpezlivý*á. Nepredstieraj, že mi rozumieš, ak to tak nie je, je to o. k., naozaj. Ak viem, že mi nerozumieš, nájdem iný spôsob, ako ti to vyjadriť.

  − +

  Trápnosť k nám trochu patrí, však? Tínedžeri sa v spoločenských situáciách často cítia rozpačito a nepríjemne. Nevzdávaj to, aj keď je to chvíľu čudné, uvidíš, že v skutočnosti sme „cool“. Opýtaj sa ma na moje záujmy, hudbu, ktorú počúvam, alebo na to, čo rád/rada robím vo voľnom čase. Možno dokonca zistíš, že máme spoločné záujmy a nedokážeme o tom mlčať!

• 04

  Poďme na párty, aj keď si nie si istý*á, či je to pre mňa prístupné.

  − +

  Niektorí tínedžeri si myslia, že sa pre moje znevýhodnenie nemôžem na mnohých akciách zúčastniť. Nebyť súčasťou môže byť zraňujúce, ale vieš, čo bolí viac? Ak sa ma neopýtaš vôbec. Dokážem viac, ako si myslíš, a často existujú spôsoby, ako sa môžem zúčastniť. A keď to možné nie je, nechaj to rozhodnutie na mňa. A, áno, môžem prísť na párty a cítiť sa trápne, ale nemajú to tak občas všetci? Neboj sa, to, že tam budem s tebou, neznamená, že ma musíš zabávať. O to sa postarám sám/sama.

• 05

  Každý sa občas cíti nesvoj. U mňa to môže byť nápadnejšie

  − +

  Vieš, aký je to pocit, keď si si vedomý*á toho, čo ťa odlišuje? Chcel*a by si, aby ťa ostatní posudzovali na základe tejto jednej veci? Samozrejme, že nie – ani ja nie. Spoznaj ma a možno pod povrchom objavíš zaujímavého človeka.